Metódy a formy práce v prírode
Nové metódy vo vzdelávaní zintenzívnili, ale aj uprednostnili prácu v laboratóriách a učebniach pred pobytom v prírode. Každoročne obnovujúca a meniaca sa učebnica prírody umožňuje projektovú formu vyučovania. Bližší vzťah k prírodnému prostrediu vytvára potrebu chrániť ho. Využíva sa pritom prirodzená detská túžba po poznaní a zvedavosť. Veľmi vhodným prostriedkom výchovy a vzdelávania je zriaďovanie ekoplôch pre potreby školy.
Zmyslové vnímanie
Zmyslové vnímanie je možné rozvíjať prostredníctvom hier a senzomotorických činností zvyšujúcich povedomie cez pocity. Žiaci sa zoznamujú s rôznymi podnetmi a predmetmi nielen vizuálne, ale zapájajú všetky ostatné zmysly, pričom sa sústreďujú hlavne na zmysly, ktoré sú obvykle nedostatočne zapájané. Sústreďujú sa na počúvanie zvukov (identifikáciu pôvodcov zvukov), na zapájanie čuchu (ovoniavanie rôznych predmetov a ich identifikácia), vnímajú okolie a jednotlivé podnety pomocou hmatu (poznaj svoj strom – ohmatávanie stromov, listov, konárikov, a iných predmetov).
Pozorovanie
Túto formu je možné využiť pri pozorovaní flóry a fauny lesných, nelesných a vodných biotopov. Žiaci sú sami účastníkmi pozorovania, aktívne zapojení do diania. S problematikou ekosystémov sa zoznamujú pozorovaním a poznávaním rastlín, živočíchov a iných prírodnín či už priamo v prírode alebo v učebni. Žiaci vyšších ročníkov si všímajú vzťahové súvislosti, vychádzajú z teórie získanej v škole a snažia sa ju prepojiť s praxou, odoberajú si vzorky, ktoré pozorujú v laboratóriu pod lupou. Ako pomôcky najčastejšie používame binokulárne lupy, závesné lupy, exhaustory, odberné sieťky, laboratórne misky, priehľadné plastové nádoby, kľúče a atlasy.
Vedecké bádanie
Vedecké bádanie nadväzuje na metódu pozorovania. Cieľom vedeckého bádania je vyslovenie a overenie určitých hypotéz o vlastnostiach zložiek prírody a o ich fungovaní (súvislosti), ktoré je založené na systematickom pozorovaní a vyhodnocovaní javov a prvkov životného prostredia. Snažíme sa vzbudiť záujem žiakov o danú tému. Žiaci sa snažia sami formulovať predpoklady (hypotézy), potom overovať ich pravdivosť na základe predošlej skúsenosti alebo práve získanej vedomosti. Dôležitá je správna motivácia žiakov formou provokujúcich otázok, aby sa sami chceli dozvedieť odpoveď. Pri hodnotení výsledkov zisťujeme, či sa stanovená hypotéza potvrdila alebo vyvrátila. Hľadáme argumenty, prečo sme dosiahli daný výsledok a hľadáme súvislosti medzi javmi a organizmami.
Kritické myslenie
Cieľom kritického myslenia je vyvolať u žiakov záujem o riešenie problémov, snažiť sa vtiahnuť ich do deja (problému), podporiť u nich zamyslenie sa nad vlastným konaním a jeho prehodnotenie. Snažiť sa vyvolať zmenu postoja v prípade predchádzajúceho negatívneho prístupu. Žiaci sa zamýšľajú nad problémami životného prostredia, využívajú metódu burzy nápadov (brainstormingu), pričom každý nápad je vypočutý.